Chuť na sladké

„Mami, keď som na teba moc dobrý, nemám chuť jesť sladkosti.” – povedal mi pred pár dňami môj 5-ročný syn.

Chuť na sladké je najsilnejšia zo všetkých. V laboratórnych podmienkach u 9 z 10 potkanov prekonala chuť na cukrovú vodu aj chuť na návykové drogy.

Ja som vyskúšala snáď všetky náhrady, ktoré sľubovali, že keď ich budem jesť, stratím chuť na sladké. Nič nefungovalo. U mňa nie. Verte mi. Zjedla som náhradu, a potom aj čokoládu.

Je to zrejme tak, ako hovorí Dr. Greger. Ovocia, ako jediného zdroja sladkého, kedysi nebol prebytok ako dnes. A tak keď sme pred tisíckami rokov natrafili na krík s čučoriedkami, zhltli sme ich všetky skôr, ako sa k nim mohol dostať niekto iný. Presne tak sa chovám ja, keď dostanem chuť na sladké a zbadám čokoládu. 😂

Navyše, bolo preukázané, že nasýtením sa sa síce zaženie naša chuť na slané či tučné jedlo, no chuť na sladké pretrváva. Práve preto sme schopní si po veľkom obede dať ešte aj dezert. Na ten sa vždy nájde miesto.

Čo teda s tou chuťou na sladké? Dá sa to nejako riešiť či potlačiť? Ja som prišla len na jeden spôsob. Láska. Všimli ste si, že keď máte dostatok lásky, ľúbite alebo cítite, že ste milovaní, tak až tak veľmi po sladkom netúžite? Niečo na tom bude. Môj synček to krásne a správne pomenoval…