
Naposledy som písala o tom, že konzumácia sladkých, slaných či tučných jedál je závislosť, ale dá sa regulovať. Musíme si však zvýšiť citlivosť na dopamín – náš „hormón odmeňovania“. A to tak, že tieto jedlá postupne obmedzíme v našom jedálničku na minimum a nahradíme ich ovocím, zeleninou, strukovinami a celozrnnými potravinami. Jednou z prvých vecí, ktorú treba z nášho jedálnička škrtnúť ak chceme schudnúť, je CUKOR.
Rýchlokurz výživy
Preto som si dnes chcela s vami ujasniť niekoľko faktov o cukre a jeho náhradách – sladidlách. Najskôr však rýchlo-kurz výživy: Naša strava sa skladá z makronutrientov, mikronutrientov a vody. Makronutrintmi sú uhľohydráty, bielkoviny a tuky. Makro preto, že ich konzumujeme na gramy, teda vo „veľkých“ množstvách. Uhľohydrátmi sú ovocie a zelenina, mliečne výrobky a cukor a škrob. Cukor sa nachádza prirodzene vo forme fruktózy v ovocí alebo vo forme laktózy v mliečnych produktoch.
Sladidlá po poriadku
Vy sa vyznáte v tých všetkých cudzích názvoch sladidiel? Potrebovala som si to ujasniť aj sama pre seba. Takže; sladidlá sú prírodné alebo umelé, kalorické alebo nekalorické. Medzi prírodné kalorické sladidlá patrí cukor (aj hnedý a nerafinovaný trstinový cukor), med a sirup (javorový, agátový, ryžový …). Nenechajte sa zmiasť, je to len iné pomenovanie pre to isté.
Prírodné nekalorické sladidlá sú napríklad xylitol, stevia či erythritol. Stéviu určite poznáte. Je asi najpopulárnejším sladidlom. Avšak pozor na ňu. Výskumy preukázali, že črevné baktérie ľudí by mohli stéviosidy premeniť na toxickú látku steviol. Preto neslaďte všetko celý deň iba stéviou. Mohli by ste prekročiť jej odporúčaný maximálny denný príjem. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie to je 3,6g na 1kg našej váhy. Xylitol, alebo brezový cukor, či cukornatý alkohol zas ľudské telo nedokáže vstrebať. Ostáva v čreve, kde môže absorbovať tekutinu a spôsobiť hnačku. Erythritol hnačky nespôsobuje, náš organizmus ho dokáže vstrebať. Má aj antioxidačné vlastnosti. Dokonca nemá ani negatívny dopad na zdravie ako iné sladidlá. Javí sa preto asi najlepšou voľbou.
Umelé nekalorické sladidlá sú napríklad aspartam a sukralóza. Keďže ide o umelé sladidlo – cudzorodú a nerozložiteľnú látku v našom tele, treba sa mu radšej vyhnúť. Hoci väčšinu vylúčime, niečo z nej v tele ostáva. Ich vplyv na zdravie človeka ešte nie sú dostatočne preskúmané. Vieme však, že sukralóza spôsobuje migrénu u citlivých jedincov. Smutné je, že aj keď si tieto sladidlá nebudeme pridávať do jedla sami, nevyhneme sa mi. Sú aj v zubnej paste!
Aké sladidlo je teda najlepšie pre zdravého človeka?
Žiadne! Skutočne! Čím viac sladíte, tým viac máte na sladké chuť. Aj keď si dáte nekalorické sladidlo a oklamete svoje žalúdok, sladkú chuť na jazyku cítite. A tak si od sladkého neodvyknete. Naopak, zažívate efekt zosilnenia hladu. Zrejme aj preto bol preukázaný vzťah medzi príjmom umelých sladidiel a nárastom telesnej hmotnosti. Jednoducho si tie ukrátené kalórie vykompenzujete inde neskôr. A preto na konci dňa je váš krvný cukor, kalorický príjem či inzulínová reakcia rovnaká, ako keby ste si dali cukor.
Nehovoriac o tom, že umelé sladidlá sa spájajú s takými negatívami ako zubný kaz, predčasný pôrod, migréna, vysoký krvný tlak, mozgové poruchy a iné. No najmä, menia náš mikrobióm a narúšajú náš metabolizmus.
Ak potrebujete sladiť, slaďte preto týmito dvoma „povolenými“ koncentrovanými sladidlami – melasa a datľový cukor (sušené datle zomleté na prášok).
One thought on “Cukor a iné sladidlá”